✂️Rez ovocných stromov – typy rezu, techniky a rozdiely medzi druhmi
Rez ovocných stromov je jeden z najdôležitejších zásahov, ktorými ovplyvňujeme ich tvar, vitalitu, rodivosť aj životnosť. Pravidelným rezom strom formujeme do tvaru, v ktorom ho chceme pestovať – od nízkych zákrpkov a štíhlych tvarov vhodných do malých záhrad, až po vysokokmene s rozložitou korunou, ktoré boli typické najmä pre staré ovocné sady. Rez však nie je samoúčelný zásah. Každý rez by mal mať jasný cieľ.
Pri reze je dobré s ovocným stromom „rozmýšľať nahlas“. Pred každým strihom má zmysel položiť si základné otázky: Chcem týmto rezom podporiť rast? Chcem ho naopak spomaliť? Potrebujem strom omladiť, presvetliť korunu alebo ho len ďalej tvarovať? Každý rez na strome má svoj dôvod a výsledok, ktorý sa prejaví buď v raste nových výhonov, alebo v tvorbe plodonosného dreva.
Aby bol rez ovocných stromov zmysluplný a funkčný, je dôležité poznať základné typy rezu, správne techniky strihania a rozdiely medzi jednotlivými druhmi ovocných drevín. Len tak vieme strom rezať cielene a s pochopením toho, ako na jednotlivé zásahy reaguje.
Všeobecné princípy
Techniky rezu, ktoré platia naprieč stromami
🟤 Rez na vetvový krúžok
Rez na vetvový krúžok je základná technika rezu ovocných stromov používaná pri úplnom odstraňovaní nežiaducich vetiev, ktoré sú prehusťujúce, krížiace sa, poškodené, choré alebo výrodené a stromu už neprinášajú úžitok. Rez sa vykonáva tesne pri vetvovom krúžku – prirodzenom zhrubnutí v mieste napojenia vetvy – bez ponechania pahýľa a bez jeho porušenia, pretože práve tu má strom najlepšiu schopnosť ranu zaceliť.
Pri odstraňovaní silnejších vetiev je dôležité postupovať dvojkrokovo: najskôr sa vetva nahrubo odreže približne 20 až 50 cm od vetvového krúžku, aby sa odstránila jej hmotnosť, a až následne sa vykoná samotný presný rez na vetvový krúžok bez rizika vylomenia kôry.
🔁 Rez na prevod
Rez na prevod je technika rezu, pri ktorej sa neodstraňuje celá vetva, ale iba jej časť, aby sa rast a energia stromu presmerovali na menšiu, vhodnejšie postavenú vetvičku. Používa sa najmä vtedy, keď je vetva príliš dlhá, bujná alebo rastie nevhodným smerom, no nechceme ju odstrániť úplne.
🪵 Rez na čapík (rez na klik)
Rez na čapík (rez na klik) je technika rezu, pri ktorej sa vetva neodstraňuje úplne, ale ponecháva sa krátky pahýľ dlhý približne 5–10 cm s jedným až niekoľkými púčikmi. Tento čapík slúži ako základ pre nový rast, z ktorého vyrastú mladé výhony a neskôr plodonosný obrast. Ide o veľmi účinný spôsob, ako obnovovať vetvy, udržiavať strom v menších rozmeroch a presúvať rodivosť bližšie ku kostre koruny.
🌿 Zakracovanie mladých výhonov na správny púčik
Zakracovanie mladých výhonov na správne postavený púčik je jemná, no veľmi účinná technika rezu, ktorá umožňuje usmerňovať smer rastu a podporovať tvorbu plodonosného obrastu. Keďže plodonosné púčiky sa tvoria najmä na vodorovne rastúcich vetvách, mladé výhonky sa zakracujú na vonkajší púčik smerujúci z koruny, aby nový rast smeroval do priestoru, bol dobre presvetlený a vhodný na rodivosť.
Ak je výhon príliš kolmo postavený, možno použiť dvojstupňový rez: najskôr sa zámerne skráti na púčik smerujúci dovnútra koruny.
Konkrétne druhy
Ako strihať jednotlivé ovocné dreviny
Jadroviny (jablone a hrušky)
Jadroviny (jablone a hrušky) patria medzi ovocné druhy, pri ktorých je udržiavací rez kľúčový pre dlhodobú rodivosť aj vyvážený rast stromu.
Základom je správny pomer medzi mladým rastovým drevom a rodivým obrastom.
Väčšina jabloní a hrušiek rodí buď na koncoch jednoročných výhonov, alebo na dvojročnom dreve s krátkym obrastom, kde sa postupne zakladajú kvetné púčiky. Cieľom jarného udržiavacieho rezu je selekcia správne postavených mladých výhonov a ich zakracovanie len tam, kde chceme podporiť rozvetvenie a tvorbu nového dreva.
Nevyhovujúce, poškodené alebo prehusťujúce vetvy sa odstraňujú na konárny (vetvivý) krúžok, prípadne sa robí rez na prevod – teda na mladšiu, vhodne orientovanú vetvičku, ktorá preberie tok energie.
Jarný rez je rastovo stimulačný a slúži na obnovu rodivosti a tvarovanie koruny. Letný rez má naopak tlmiaci účinok – vykonáva sa po zbere úrody, keď je strom prirodzene vysilený a nereaguje silným rastom. V tomto období sa odstraňujú najmä prehustiujúce a nevhodne rastúce a vyrodené vetvy, čím sa stabilizuje veľkosť stromu, zlepší presvetlenie koruny a udrží sa vyvážený tvar bez zbytočného podporovania nových výhonov.
Čerešne a višne
Čerešne a višne patria medzi kôstkoviny citlivé na silný zimný rez, preto sa u nich uprednostňuje rez počas vegetácie, najmä po zbere úrody.
Plodia predovšetkým na dreve z predchádzajúcej sezóny – kvetné púčiky sa zakladajú na jednoročných výhonoch a úroda sa objavuje na dvojročnom dreve. Ak sa strom dlhodobo nestrihá, rodivosť sa presúva na konce vetiev a koruna sa zbytočne vytiahne do výšky.
Ideálny je pozberový rez, ktorý je možné vykonávať aj priamo pri zbere úrody, čo je veľká výhoda pri prerastených stromoch.
Vyberajú sa celé vetvy, ktoré sú príliš vysoké, ďaleko od kostry alebo sa zle oberajú, a tie sa najskôr odrežú na vetvový krúžok alebo na prevod na vhodnejší mladší výhon. Až následne sa plody oberú pod stromom. Strom tak presmeruje energiu do tvorby nového, nižšie položeného a plodonosného obrastu. Letný a pozberový rez strom upokojuje, nevyvoláva bujný rast a podporuje vznik menšieho plodonosného obrastu, ktoré už v nasledujúcej sezóne prináša úrodu. Pri pravidelnom a miernom reze zostávajú čerešne aj višne dlhodobo zdravé, lepšie udržiavateľné a rodivosť sa drží bližšie ku kostre stromu.
Marhule
Marhule patria medzi citlivé kôstkové ovocné stromy, ktoré reagujú najlepšie na rez vykonávaný počas vegetácie alebo po zbere úrody, preto sa silný zimný rez vo väčšine prípadov neodporúča.
Po výsadbe sa prvý rez robí už v prvej vegetačnej sezóne, aby sa vytvorila pevná kostra koruny s vhodne rozmiestnenými hlavnými vetvami. Najvhodnejší termín na udržiavací a omladzovací rez je letné obdobie po zbere úrody, zvyčajne od polovice júla do konca augusta, keď má strom dostatok energie a rany sa za suchého a teplého počasia dobre hoja.
Pri reze sa odstraňujú poškodené, suché a nevyhovujúce vetvy, skracujú sa príliš dlhé výhony a redukujú sa kolmo rastúce vlky alebo vetvy rastúce dovnútra koruny.
Cieľom je udržať vzdušnú, presvetlenú korunu, ktorá podporuje rovnomerný rast a plodenie. Marhule rodia najmä na jednoročnom dreve a krátkych plodonosných výhonoch, ktoré zostávajú produktívne niekoľko rokov, preto je dôležité pri reze zachovať rovnováhu medzi obnovou mladého dreva a ponechaním dostatočného množstva rodivého obrastu. Rez sa vykonáva buď na vetvový krúžok, ak je vetva úplne nevyhovujúca, alebo na prevod na mladší bočný výhon, ktorý preberie rastovú energiu a nasmeruje ju viac do rodivosti než do bujného rastu.
🍑Broskyne a nektarinky
Broskyne a nektarinky rodia takmer výlučne na jednoročnom dreve, teda na výhonoch vyrastených v predchádzajúcej sezóne.
Broskyne a nektarinky patria medzi ovocné stromy, ktoré bez pravidelného rezu rýchlo vyhoľujú. Tvoria dlhé holé vetvy bez obrastu a úroda sa presúva len na konce konárov, ďaleko od kostry stromu. Z hľadiska pestovania aj rezu sa broskyne a nektarinky správajú rovnako – obe rodia takmer výlučne na jednoročnom dreve, teda na výhonoch vyrastených v predchádzajúcej sezóne.
Pri správnom reze platí zásada, že väčšina dreva má skončiť pod stromom – často sa odstráni aj viac než polovica minuloročného prírastku.
Základom úspechu je radikálny jarný rez broskýň a nektáriniek, ktorý sa vykonáva tesne pred pučaním alebo na začiatku kvitnutia, keď sú kvetné púčiky dobre viditeľné. Vyrezávajú sa vyrodené a vyholené vetvy a ponechávajú sa len silné, dobre postavené jednoročné výhony, ktoré sa zakracujú. Rez sa vedie na prevod na mladé drevo, čím sa rodivosť presúva bližšie ku kostre stromu a zabezpečuje sa neustála obnova plodonosného obrastu. Správne rezané broskyne aj nektarinky vytvárajú nízku, otvorenú korunu, majú vyrovnaný rast a pravidelne prinášajú veľké a kvalitné plody.
Figovník
Rez figovníka sa vykonáva na jar po odznení silných mrazov, keď už nehrozí poškodenie mladých výhonkov (tie znášajú približne do –15 °C).
Figovník patrí medzi ovocné dreviny, ktoré rastú veľmi bujne, a hoci dokážu plodiť aj ako veľké stromy, v záhrade si vyžadujú pravidelný jarný rez, aby neprerástli a zostali ľahko ovládateľné. Ako prvé sa odstraňujú zmrznuté, poškodené a nevyhovujúce vetvy. Figovník rodí dve úrody – letnú breba na jednoročných výhonoch z minulého roka a hlavnú jesennú úrodu (main crop) na výhonoch vyrastených v aktuálnej sezóne.
Pri jarnom reze sa veľmi dobre osvedčuje rez na klik, pri ktorom sa pri kmeni alebo kostrových konároch ponechávajú čapíky dlhé 5–10 cm; z nich každoročne vyrastajú silné prúty prinášajúce úrodu.
Ak chceme, aby sa mladý jednoročný výhon zaručene rozvetvil bez straty úrody, je vhodné uštípnúť iba vrcholový rastový púčik – skrátením výhonu rezom by sme si totiž odstrihli aj plodonosnú časť. Staré a dlhé konáre, ktoré presúvajú rodivosť ďaleko od kostry, sa odstraňujú na vetvový krúžok alebo na čapík, čím sa podporí tvorba nového plodonosného obrastu. Správne rezaný figovník zostáva kompaktný, vitálny a pravidelne plodí.
Slivky a ringloty
Slivky a ringloty patria medzi ovocné dreviny, ktoré nevyžadujú radikálny každoročný rez, no bez pravidelnej starostlivosti majú tendenciu zahusťovať korunu a presúvať rodivosť smerom von. Základom pestovania je mierny udržiavací rez, ktorého cieľom je presvetlenie koruny a udržanie rovnováhy medzi rastom a rodivosťou.
Slivky a ringloty rodia najmä na krátkom trvalom obrastovom dreve a na dvojročných až starších konároch, preto sa pri reze vyhýbame silnému skracovaniu mladých výhonov, aby sme neprišli o úrodu.
Rez sa vykonáva na jar po odznení silných mrazov alebo veľmi vhodne aj v lete po zbere úrody, keď strom reaguje pokojnejšie a obmedzí sa nadmerný rast. Odstraňujú sa najmä poškodené, choré, zvislo rastúce a prehusťujúce vetvy, ideálne na vetvový krúžok alebo na prevod na vhodne orientovaný konár. Správne rezané slivky a ringloty vytvárajú vzdušnú, presvetlenú korunu a pravidelne prinášajú kvalitnú úrodu.
Hurmikaki (Diospyros kaki)
Hurmikaki (Diospyros kaki) patrí medzi ovocné dreviny, ktoré si vyžadujú skôr jemný a premyslený rez než radikálne skracovanie.
Strom prirodzene rastie vzpriamene a pri silnom reze má tendenciu reagovať bujným vegetatívnym rastom na úkor rodivosti. Plodí najmä na jednoročnom dreve, ktoré vyrastá z dvojročných a starších konárov, preto je cieľom rezu podporovať tvorbu mladého obrastu bez zbytočného vyholovania koruny. Ideálny termín rezu je skorá jar, po odoznení silných mrazov, keď už nehrozí poškodenie púčikov, no strom ešte nezačal intenzívne rásť.
Pri reze sa prednostne odstraňujú poškodené, namrznuté, prekrížené a zahusťujúce konáre, čím sa koruna presvetlí a prevzdušní.
Silné skracovanie hlavných výhonov sa neodporúča; namiesto toho sa využíva rez na prevod na mladšie, vhodne orientované bočné vetvy alebo odstránenie celých nevhodných konárov na vetvový krúžok. Udržiavací rez spočíva v zachovaní rovnováhy medzi rastom a rodivosťou, aby plody nevznikali len na koncoch dlhých výhonov, ale bližšie ku kostre stromu. Pri správne vedenom reze hurmikaki vytvára kompaktnú, presvetlenú korunu, pravidelne obrastá mladým drevom a prináša stabilnú úrodu kvalitných plodov bez potreby výrazných zásahov.
Rez viniča a kivi
Rez viniča a kivi funguje na veľmi podobných princípoch a je založený na postupnosti dreva.
Spravidla rodivé sú mladé jednoročné výhony, ktoré vyrastajú z dvojročného dreva, a to je nesené na trojročnom alebo staršom dreve. Tento medzistupeň dvojročného dreva je pre rodivosť kľúčový a pri každoročnom jarnom reze ho treba cielene udržiavať. Najčastejšie sa používa rez na ťažeň, pri ktorom sa silný jednoročný prút vyrastený z dvojročného dreva skráti približne na 8–12 očiek a vyviaže sa do vodorovnej polohy. Z každého očka vyrastie nový letorast, na ktorom sa zvyčajne tvoria jeden až dva strapce.
Druhou bežnou technikou, najmä pri pestovaní na pergolách, je rez na kordón. V tomto prípade sa vytvorí trvalá kostra zo staršieho dreva, ktorá sa po dosiahnutí požadovaného tvaru už výrazne nemení. Na kordóne sa každoročne na jar udržiavajú rezom rodivé uzly, teda krátke čapíky s jedným až dvomi očkami, vyrastajúce z dvojročného dreva.
Dôležitou súčasťou starostlivosti sú aj letné zelené práce, ktoré spočívajú v pravidelnom vylamovaní zálistov vyrastajúcich z mladých zelených výhonov.
Počet ponechaných čapíkov a očiek sa prispôsobuje sile rastu, pôdnym podmienkam a dostupnosti vlahy, aby rastlina dokázala úrodu vyživiť v požadovanej kvalite. Zálisty rastlinu oslabujú, zahusťujú porast a zvyšujú riziko chorôb spôsobených vlhkosťou, preto ich odstraňovaním zostáva vinič aj kivi vzdušné, zdravé a lepšie vyzrieva.
Kríčkové ríbezle a kríčkové egreše
Kríčkové ríbezle (čierne, červené, biele) aj kríčkové egreše rodia najkvalitnejšie na mladých výhonoch, preto je dôležité udržiavať vyvážený pomer jednoročného a viacročného dreva. Pri jarnom reze, ktorý sa vykonáva v období vegetačného pokoja alebo tesne pred rašením, keď už nehrozia silné mrazy, sa odstraňujú výhony staršie ako 3–4 roky, slabé, poškodené, choré alebo výrazne zahusťujúce konáre.
Na kríku sa ponecháva približne 6 až 12 silných prútov rôzneho veku, aby bola zabezpečená kontinuita úrody aj dostatočný rast nových výhonov.
Staré drevo sa vyrezáva čo najnižšie pri zemi, čím sa podporí tvorba mladých, vitálnych prútov. Pravidelný rez zabezpečuje presvetlenie kra, lepšie prúdenie vzduchu, nižší tlak chorôb a vyššiu kvalitu aj množstvo plodov.
Stromčekové ríbezle a stromčekové egreše
Stromčekové ríbezle a stromčekové egreše sa pestujú na jasne definovanom kmienku s korunkou, kde ide o kombináciu efektívnej úrody na malom priestore a pravidelného formovania koruny. Na udržanie vitality sa využíva jarný rez.
V ideálnom prípade má stromček okolo 3-4 hlavné kostrové konáre, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené a neprekrývajú sa.
Pri stromčekových ríbezliach sa odstraňujú poškodené, prehusťujúce a slabé výhony, podobne ako pri kríkovom tvare, a ponechávajú sa silné prúty rôzneho veku tak, aby bola zachovaná rovnováha medzi úrodou a rastom. Staré drevo (staršie ako 3–4 roky pri čiernych ríbezliach, 4–5 rokov pri červených a bielych) sa priebežne odstraňuje, aby sa podporili nové rodivé výhony a zabránilo sa prestarnutiu kríka s poklesu úrody. Tieto zásady pomáhajú zachovať stromček optimálne produktívny a ľahko obhospodarovateľný.
Pri stromčekových egrešoch sa rez robí podobne: odstraňujú sa prestarnuté a zahusťujúce výhony, koruna sa presvetľuje a bočné výhony sa zakracujú na krátke rodivé čapíky, čím sa udržiava riedka, otvorená koruna a zaisťuje pohodlný prístup k úrode. Dôležitým princípom je, aby každá časť korunnej hlavy mala dostatok priestoru, svetla a vzduchu, čo podporuje tvorbu kvalitných plodov a znižuje riziko chorôb.
Rez malín
Rez malín sa vždy riadi tým, či ide o razrodiace alebo remontantné (dvakrát rodiace) odrody. Razrodiace maliny prinášajú úrodu v aktuálnom roku na výhonoch, ktoré vyrástli v predchádzajúcej sezóne. Po zbere tieto prúty definitívne odumierajú.
Pri jarnom reze sa preto pri zemi odstraňujú všetky suché a vyrodené minuloročné výhony a ponechávajú sa mladé jednoročné prúty, ktoré v tom istom roku prinesú letnú úrodu.
Tieto výhony sa spravidla nezakracujú, pretože kvetné púčiky sa tvoria najmä v hornej časti prúta a rez by znížil úrodu; zakracovanie má zmysel len pri poškodených alebo extrémne dlhých výhonoch. Pre dobrú kvalitu úrody a prevzdušnenie porastu sa ponecháva približne 6–8 silných prútov na meter radu.
Minuloročné prúty, ktoré už priniesli jesennú úrodu, sa zakracujú približne o jednu tretinu, čím sa podporí rozvetvenie a tvorba bočných výhonov, na ktorých následne dozrieva letná úroda.
Remontantné maliny prinášajú dve úrody na tom istom prúte. Mladý výhon vyrastie od koreňa, v prvej sezóne na ňom vzniká jesenná úroda, a v nasledujúcom roku ten istý prút prináša letnú úrodu z bočných výhonov. Pri jarnom reze sa preto pri zemi odstraňujú iba úplne vyschnuté a úplne vyrodené výhony. Zároveň počas sezóny vyrastajú nové prúty od koreňa, ktoré opäť prinesú jesennú úrodu. Tento spôsob rezu umožňuje plné využitie dvojitej rodivosti, no vyžaduje dostatok výživy, vody a priestoru, aby rastliny neboli nadmerne vyčerpané.
Černice
Černice rodia na mladých výhonoch, ktoré vyrástli v predchádzajúcej sezóne. Pri jarnom reze sa tieto jednoročné výhony zakracujú na požadovanú výšku, spravidla o jednu tretinu až polovicu, pretože černice rastú veľmi bujne a bez regulácie by sa porast rýchlo zmenil na nepriechodný.
Toto zakrátenie jednoročných výhonov podporí ich rozvetvenie počas vegetácie a úroda sa následne tvorí na bočných výhonoch.
Súčasťou jarného rezu je aj odstránenie pri zemi výrodených výhonov z minulého roka, ktoré sú už suché a neproduktívne. Zároveň sa odstraňujú slabé, poškodené alebo prehusťujúce vetvy, ktoré zbytočne konkurujú silným prútom a zhoršujú presvetlenie porastu. Pre dobré osvetlenie a vzdušnosť sa odporúča ponechať na jednom koreňovom systéme 3–5 silných výhonov, ktoré sa postupne obnovujú. Pravidelný jarný rez zlepšuje kvalitu plodov, uľahčuje zber a výrazne znižuje riziko chorôb spôsobených vlhkosťou a zahustením porastu.
Kanadské čučoriedky
Kanadské čučoriedky rodia predovšetkým na jednoročných výhonoch, ktoré vyrástli na dvojročnom a staršom dreve, pričom najkvalitnejšia úroda sa tvorí na mladom, dobre presvetlenom obrastovom dreve. Rez sa vykonáva na jar po odznení silných mrazov, ešte pred rašením.
U plodiacich kríkov je cieľom rezu udržiavať rovnováhu medzi mladými a staršími výhonmi.
V prvých rokoch po výsadbe sa rez obmedzuje len na odstránenie poškodených alebo slabých výhonov, aby si rastlina vytvorila silný koreňový systém. Každoročne sa pri zemi odstraňujú najstaršie výhony staršie ako 5–6 rokov, ktoré majú slabé prírastky, drobné plody a presúvajú rodivosť príliš ďaleko od stredu kríka. Zároveň sa vyrezávajú slabé, poliehavé a prehusťujúce výhony, najmä tie, ktoré rastú dovnútra kríka. Na kríku sa ponecháva spravidla 6–10 silných výhonov rôzneho veku, pričom dôraz sa kladie na každoročnú obnovu mladého dreva. Dlhé jednoročné výhony sa spravidla nezakrátia, prípadne sa skracujú len minimálne, aby sa neodstránili kvetné púčiky. Správne rezaná čučoriedka je vzdušná, dobre presvetlená, s plodmi rovnomerne rozloženými po celom kríku, čo vedie k väčším bobuliam, vyššej úrode a dlhšej životnosti rastliny.
🌳Záver
Rez ovocných stromov nie je o tom „odstrihnúť čo najviac“, ale o tom robiť zásahy s jasným cieľom. Keď pri každom strihu premýšľame, či chceme podporiť rast, rast spomaliť, presvetliť korunu, udržať tvar alebo strom omladiť, celý rez začne dávať zmysel – a strom naň reaguje presne tým, čo od neho očakávame: buď tvorbou nových výhonov, alebo tvorbou plodonosného dreva.
Ak poznáte typy rezu, techniky strihania a rozdiely medzi druhmi, viete rezať cielene – bez stresu a bez zbytočných chýb. A presne o tom je celý tento článok.
Sledujte Michaelis Garden – náš projekt, ktorý vzniká priamo v našej záhrade, kde sa rodí aj celý COOL Design. Nájdete tam reálne ukážky z praxe, sezónne návody a tipy, ktoré fungujú – od rezu ovocných stromov až po každodennú starostlivosť o záhradu. Aktuálne je tam už viac ako 100 videí, vždy k tomu, čo má zmysel riešiť práve teraz.
